Lepšie to už nebude

Leto sa nezadržateľne blíži. Je to vidieť podľa toho, že nemeckí muži nosia kraťasy obtiahnuté asi ako pančuchy a proklate krátke, ktoré sedia proklate nízko a aj mogadišo man sa vedľa nich cíti obézny. Nezabudneme sa nejaké mega trendy espadrilos so slanou na podrážke či ako sa tou nadáva. Na Slovensko sa tieto topánky dostanú asi o tri roky, keď ich začnú vypredávať v Pandorfe alebo ako hot akciu v Tescu.

Ja trávim večery aktíve, ako sa na ženu v tridsiatke bez záväzkov patrí. Varím a pozerám seriály. To prvé mi nejde, teraz som uvarila puding, ktorý vyzerá ako hovnová polievka. Ale lepšie ako drótom do oka. Kamarátka mi poradila, že mám zavrieť oči a predstaviť si, že je to creme brulee. Vypekám a varím, aby som si môjho chlapa vykŕmila a nijaká iná ho nechcela. Lebo nechcem aby opustil on mňa, ale keď už tak ja jeho a najlpešie preto, lebo urobil nejakú kokotinu a nie preto, že mi iba lezie na nervy. Dnes som vyhrala listky na metal koncert a nejdem. Chápete? Ja mám niečo zadara a som hnilá ísť? Dosiahla som nový level a mám pocit, že zhnijem zaživa.

Konečne som išla sama von v sobotu a bolo to viac než tragické. Mladí ľudia mi ponúkali miesto na sedenie v krčme a neflirtoval so mnou ani barman. Lepšie to už nebude

Posted in Uncategorized | 7 Comments

Pretvárka

Priznám sa, veľa krát klamem, aby som mala pokoj. Nikdy som nečítala Umberat Eca, nič od Coelha a ani 1984. Nikdy som do konca nedopozerala Pulp Fiction a nevidela som ani jedného Krstného otca. A žijem. A začala som pozerať House of cards, ale strašne ma to nebavilo. Ja to chapem – o čom to je, len ma to neskutočne nudí. Kevin Spacey, čo sa tvári ako stelesnené zlo, pričom by to neuverila ani jeho mama. A všetci sa tvária aké je to grandiózne a neviem čo. tak sa tak tvárim aj ja. A tvrdím, že som to videla a pozerávam to pravidelne. Myslím, že všetci, čo tvrdia, že to pozerajú a aké je to super a ako teraz vidia do politiky, si potajme pozrú namiesto toho Big Bang alebo Brooklyn 99. V opere som bola 2x a tiež ma to nebavilo. Necítila som sa ani dojatá a ani inak dotknutá tým nekonečným pomalým a nudným spevom. nepočúvam klasiku, poznám iba tie známe veci od Beethovena, Mozarta a Bacha a to ma baví počúvať len tú pasáž, čo je známa. A ešte Vltava je pekná, ale to je asi tak všetko. Pri predstave, že by som mala byť dve hodiny na koncerte klasickej hudby, sa mi ježia aj depilované chlpy. Samozrejme moji kolegovia hovoria, ako vo voľnom čase pošúvajú klasiku, ale myslím, že j to hlavne preto, lebo som povedala, že mňa klasika nebaví, takže je in byť z princípu oportunista proti všetkému, čo povie ten druhý. Keby poviem, že nepočúvam dychovku, určite sa nájde aspoň jeden expert,čo ju miluje. Neznášam divné slovenské rádoby alternatívne kapely ako Živé kvety a podľa mňa sú rovako hrozné ako Desmod.  Nebaví ma väčšina starých filmov, čiernobiele sú totálna katastrofa. Nebavia ma filmy s Vlastou Burianom, ten humor nie je vtipný v dnešnej dobe. Casablanka je utrpenie, tie dlhé pohľady, úplne zbytočné. Ako môžu tvrdiť, akí boli v minulosti herci úžasní? Veď hrali ca. 15 minút dokopy, inak len stále, pozerali alebo plakali, až kosti praštali. Slovenské “komédie” detto. Komédia v úvodzovkách, lebo hovorte si, čo chcete, Slováci nevedia byť vtipní. Neznášam “Utekajme, už ide”. A ani Kone na betóne, Milku Zimkovú mám chuť prefackať za ten jej prázdny výraz trpiteľský. A to som ten film ani nedopozerala.

Nožík sa mi otvára vo vrecku, keď počujem v SRo Borisa Filana s tým jeho negustióznym prejavom, kde má človek stále pocit, že Filanovi sa zbiera v hube toľko slín, že sa v nich utopí a on nie a nie prehltnúť. Jeho debilné rádoby vtipńe historky, kde on bol s kamarátom, všade bol a všetko videl. Na úrovni neznášania je zhruba na úrovni s Rázovým ksichtom po havárii a s jeho machistickými kecami.

Nebaví ma Collegium Musicum, remeselne super zvládnuté, ale hudba je strašná. Nech mi kurva nikto netvrdí, že má pri tom príjemné pocity

Tak, hejt je vonku. Uf, už mi je lepšie

Posted in Uncategorized | 12 Comments

Valentín

Včera bolo romantického Valentína. Všimla som si, že je momentálne veľmi v móde pindať zásadne na všetko, čo je bežné. Takže hlavne ženy pindajú na Valentína. Nechápem, prečo slovenské ženy kritizujú Valentína a hovoria kraviny ako “nepotrebujem jeden deň na ukázanie lásky, každý deň môže byť Valentín”. Môže, ale buďme úprimné, u slovenských chlapov nie je. U slovenských chlapov príde kytica alebo darček iba na narodky, deň žien alebo vtedy keď niečo posral a má strach to povedať. Ja som tú fázu kritizovania Valentína mala tiež, je to obľúbené u žien medzi 20-28 rokov, ktoré sú samostatné a je im trápne priznať, že by od muža chceli pozornosť. Preto sa presviedčajú, že je trápne ak pre vás niekto urobí niečo pekné. Lebo je to také free cool in sa so všetkým trápiť sama. Od ca. 28 roku sa to začne meniť, keď utekáte z roboty, ťaháte nákupnú tašku a idete do fitka, aby ste vyzerali super atraktívne pre vášho najdrahšieho, ktorý hrá hry na gauči. No a vtedy si ženská povie, že je to úplne prežiteľné dostať kvety, čoko alebo šperk. Aj keď sú kvety kúpené na pumpe.

Každopádne, v romantike si slovenskí a nemeckí muži nemajú čo vyčítať. Ja stále čakám na darček k Vianociam. Ešte stále nič nemám. Povedal, že niečo vymyslel na Valentína, nakoniec z toho bol prd makový – jedlo v reštike, ktorú som musela nájsť ja a aj to dosť fast food. Mal obrovské plány ako ísť do divadla, do thermalbad alebo si aspoň zahrať ten zasraný badminton, ktorý mám rada. Ale zistil, že to stojí 20€ za hodinu a to mu bolo veľa. Romantika áno, ale nie viac ako 8€. Začína nejak fotrovatieť. Ale to je môj problém, málo robím scény a nechám ho ísť večer von. Každopádne sa darčeku k Vianociam nikdy nedočkám. Napravenie Valentína je na to do liste tesne za Vianocami.

Posted in Uncategorized | 12 Comments

Po sviatkoch

Tak máme po sviatkoch. Vianoce ma nebavia, nebavili ma nikdy, možno tak dokedy som bola v predpuberte a Silvester je podľa mňa ešte väčšia trapošina. Keďže sme išli 1. januára na dovolenku, Silverster nebol divoký (u mňa nie je takmer nikdy divoký, iba vtedy, keď sa opijem a vyzliekam na verejnosti alebo sa dostanem do skupiny ľudí, ktorí hádžu petardy pod autá, čo je častejšie ako mi je libo), boli sme u kamaráta môjho drahého a bolo to presne tak nudné ako som myslela, že to bude. Dokonca to predčilo moje očakávania a bolo to ešte nudnejšie. V byte v obývačke bolo málo miesta, takže sme traja ľudia sedeli v kuchyni a ostaní v izbe, čo veľmi podporovalo družnú konverzáciu. Keďže sme medzi Švábmi a tí sú lakomí, tak na Silvestra sa moc neinvestuje do rachejtlí(čo ma osobne teší, lebo čím väčší retard, tým viacej petard) a ide sa vždy niekam, kde sa dá zadarmo pozerať, ako do tých petárd investoval niekto iný. Takže sa ide na kopec alebo na most. Hlavne nech je to lacné. Samozrejme sme hlasovali kam chceme ísť a chceli sme ísť niekam blízko. Vyhrala najbližšia destinácia a preto sme sa vybrali niekam úplne inam, čo ci zvolili asi 2 ľudia, ale bol medzi nimi práve domáci a tak sme sa demokraticky vybrali do riti, pardon … do záhrady na zľadovetelom kopci, kde nie je absolútne nič, iba stromy, cez ktoré nič nie je vidieť. Nie je tam ani wc, ani ohnisko, iba stôl. Keďže vonku bolo asi minus 8, logicky sme zostali stáť 90! minút bez jedla, iba s trochou alkoholu, pretože každý z Nemcov si priniesol v batohu vlastnú fľašku a nedal odpiť nikomu inému a tam sme buchli pár petardov, pustili otrasnú hudbu na prenosnom rádiu, objali sa a popriali si do nového roku (ale nie so všetkými, pretože tí, čo nás nepoznajú sa s nami nebavia).

Po 90 minútach som sa spýtala, či máme nejaký plán a po tom, čo mi bolo povedané, že je to celkom fajn tu a ešte tam zostanú, som povedala, že mi to príde trapné a nudím sa radšej sa budem nudiť v teple. Ako odmenu som dostala znechutené pohľady od mužov, lebo tí si v neupravnej záhrade prídu obzvlášť mužne a podporné od žien, ktorým bolo zima a chceli vypadnúť. Čakala ma ešte hodinová cesta v závejoch domov, takže srať na nich.

Jáj a na Slovensku som bola na sviatky, chýbala mi rodina, krajina ani nie. Nechýbajú mi rozbité hajzle na stanici, nepríjemní čašníci, ako predjedlo servírovaná studená mastná pizza, pri ktorej si ale ľudia povedia, že sak je lacná, tak nech je to aj humus, ale zjeme to. Nakydaný lacný eidam na všetkom nesmie chýbať. Čo mi chýbalo, sú primitívne veci. Obchody otvorené v nedelu a kaderníčka pod 10€. A samozrejme nechýbali mi naši debilní farári (mimochodom z daní nás všetkých sa to vysiela v nedeľu v telke, za čo ich mám chuť zažalovať)a ich stupídni fanatickí stúpenci, ktorí pľuvajú síru na zlo tohto sveta, čo sú očividne homosexuáli. Takźe nie alkoholici, nezamestnanosť alebo absolútna zadubenosť Slovákov sú problém, ale homosexuáli. Dúfam, že všetkých stúpencov debilnej Aliancie za rodinu hanba vyfackuje za to, že sa snažia vrátiť Slovensku do 19.stor. A čo je najhoršie, práve keď je človek v zahraničí, zistí, že časť jeho rodiny a kamarátov sú rasisti a šovinisti a náckovia. Šipite to už dlhšie, ale nechcete si to pripustiť a keď máte odstup, prejde vás to ako valec. Ľudia na Slovensku by mali radšej čítať komiksy a nie bibliu, sú to podobné sračky, len komiks má lepši dej a lepšie obrázky a jeho devastačný účinok je nižší.

Darček na Vianoce som nedostala žiaden, keďže sme neboli vtedy spolu tak chlap zabudol. No čo už, nechám ho to vyžrať celý rok. Chcela som kozmetiku, ale po tom, ako mi naposledy online kúpil 12 tuhých mydiel, pretože to nerozozná od šampónu, som to vzdala. Na narodky som dostala kabelku. Úplne hroznú, lebo som mu poslala presný link a on si aj tak vyrbal inú, ktorá sa mu zdala podobná. Len pre info…chcela som veľkú a hranatú, kúpil malú a oblú a aj tak mal pocit, že sú rovnaké.
Ale na dovolenke šoféroval, keďže ja auto bojkotum a nepindal, keď som jedla morské plody, aj keď mu je z nich šoufl, tak sa to nejak vyrovnalo.

A som zase o rok staršia, kariéra o hovne, svadba žiadna a som o rok bližšie k svojej smrti. Ale zohnala som lístky na vypredané turné U2 do Berlína. Juhuuu

Posted in Uncategorized | 4 Comments

Nuda

Dúfam, že sa plácate vo svojich smutných životoch. Prichádza jeseň, listy, moje prsia (mladšia už nebudem – ale ako sa hovorí, žena je stará keď má prsia na brucho, brucho na piči a piču na kolenách) a kritéria na vzťah klesajú stále nižšie. Keďže vo voľnom čase nie je treba tráviť čas spolu, pretože by sme si na seba zvykli, preto som si pozrela 2 Broke Girls – mimochodom veľmi vtipný seriál.

Klasický kolotoč pičovania na prácu, život a vzťah prináša ten krásny pocit rutiny, kde viete, že všetko je tak, ako to poznáte. Viem, že nedostanem kvety, ani keď o ne požiadam. A že nedostanem ten darček, ktorý chcem, aj keď mu ho ukážem. Asi nikdy nedostanem pekné veci, tak si aspoň vyberiem pekného chlapa. Možno nového. Alebo paralelného. Aj keď je veľmi atraktívne, keď vstane a u nás nastane “the walking dead” a on chodí po byte ako zombie v trenkách spustených na pol žrde. Ale na to som zvyknutá, pokiaĺ nie je blato na ihrisku(ak viete, čo tým myslím), tak je to v pohode. Mala som exfreundov, ktorí mali zarastené zadky ako opice, takže toto je úplne v norme.
Pre niekoho sú darčeky drahé veci, ktoré si ten druhý želá, pre iného sú to ukradnuté kvety z verejného trávniku. Ešte som sa stále nenaučila tieto darčeky prijímať s dostatočným fakovým nadšením.
Keď má dovolenku, tak hnije doma a je to malý štátny sviatok, keď operie a nezmieša farby. Keď pozbiera svoje trenky rozhádzané na zemi, utriem si slzu.
Začínam uvažovať, aké by to bolo sa rozisť, lebo sa nudím a to najvzrušujúcejšie, čo sa mi prihodí, je, že kúpim zlacnený jogurt po záruke, zjem ho a čakám kým sa neposeriem. Mimochodom, našli sme v našej záhrade trávu. Nie tú trávnikovú, ale tú veselú. Niekto ju tam zasadil (alebo ju tam vysral vták, ktorého chová doma nejaký dealer) a čakáme, kedy si ju príde vyfajčiť.

Posted in Uncategorized | 9 Comments

Ideme na festival makať zadara

Asi highlight mesiaca. Ideme spolu na Zurich Open Air festival. Každý bude robiť na inom bare (ja zase viac hodín ako on. Nech mi nikto netvrdí, že pilnosťou sa niekam dopracujem. Ja budem 4 hodiny dlhšie obsluhovať ožranov a budem mať z toho rovnaké hovno ako darling, čo si tam bude válať šunky a uvidí viac kapiel) – on na Caipirinha bare a ja na niečom bežnom. Každopádne bežný bar je pre mňa vhodnejší ako Caipirinha bar, pretože ja mám problém otvoriť aj sódovku, nieto ešte urobiť drink, ktorý má viac ako jednu ingredienciu. Dúfam, že všetci budú chcieť iba fľaškové pivo a budú ku mne chodiť iba muži, lebo tých aspoň trochu obláznim kozami, keď im nalejem podmírák(bez zlých úmyslov, lebo šak to nie je moje a z cudzieho krv netečie). Vyplatí sa mi plánovať, čo tam ukradnem, lebo na poslednom fesťaku zostalo mnoho opustených altánkov v cenách od 30 do 78€ a to je teda lepšie ako drótom do oka.
Sme našli takmer nepoužitú nafukovačku a pozbierali sme fľaše aby sme si zaplatili aspoň klobásy. Tie sú už v zbere a nafukovačka tu leží na zemi v obývačke na koberci už pár dní. Ale ešte sa okolo nej dá prejsť, takže nie je treba ju upratať.

Mojím snom na festivale bolo flirtovať a užívať si letné aférky, aj keď teda neviem či Švajčiari sú na to vhodný národ, lebo vraj sú vášnivý ako slovenský fanúšik šachových majstrovstiev. A to, že tam budem s mojím mužom, je tiež mierne suboptimálne. Nie je síce nič vzrušujúcejšie ako si dať rýchlovku s Guentherom zo Ženevy (z ktorého sa potom vykľuje Jancic zo Splitu) niekde za Toi Toikou, ale predsa len, nechcem riskovať náš romantický vzťah, v ktorom sme si už vypestovali roztomilé rituály, ako napr. kričať po sebe o 01.30 ráno, pretože sa nevieme zhodnúť na úlohe Vatikánu počas druhej svetovej vojny. Proste tento vzťah je “once in a lifetime” a akokoľvek ma predstava sexu so studeným psím čumákom, ktorý nešpedníruje ani pivo, dostáva do kolien, asi budem konzervatívna. A zostanem verná a celý môj kontakt s mužským pokolením sa obmedzí na každoročné festivalové odháňanie ožranov od môjho stanu, lebo mi štia na jeho stenu a ja mám vodný stĺpec veľmi nízky (predsa len od stanu z ALDI nemôžno čakať zázraky).

Inak využívam všetku svoju energiu na to, aby som drahého dokopala, aby konečne dokončil jednu pesničku a dal ju na soundcloud. Mu to trvá dlhšie jak židom cesta cez púšť. Ak niekto chce aby mu zahral na party, dajte vedieť, robí to fakt rád.
Ako nechápte ma zle, mne naozaj lichotí, že má potrebu mi opisovať ako ho všetko serie a nemá na nič náladu. Ale začala som s ním chodiť preto, lebo som chcela spávať s DJom a nie počúvať sťažnosti Premka Podlahu v Receptári. Staršie ročníky vedie o čom je reč. To, že je Dj, bolá tá čerešnicka na torte, lebo inak je rovnako lenivý a tvrdohlavý, ako každý iný. Ale na rozdiel od mojich ex má prácu, nemá malého vtáka a nemá OCD poruchu, kde potrebuje všetko utierať a dávať presne 7 šálok do drezu a umývať ich iba v nedeľu (zdravím blázna do Frankfurtu). Inak nejakým divným spôsobom sa mi začal ozývať škaredý bubeník s velkým vtákom. Pridal si ma na google + a aj na skype, kde som si ho zmazala. Úplne neviem, čo to má byť, ale nie je to s kostolným poriadkom.

Ak niekto pôjdete na festival do Zurichu, nájdete ma na bare. Update k jeho lakomému kamarátovi – už od mája nám dlží peniaze za benzín z Prahy. Akosi nikdy nemal peniaze. A v festivale od nás chcel, aby sme mu vrátili kávu za 50 centov.

 

Video | Posted on by | 5 Comments

Nervige Freunde

kurva sa mi to zmazalo. Aj vy neznášate naj kamaráta svojho frajera? Ja neviem, čo je horšie. Ak nejakého majú alebo ak sú na nevydržanie ako môj ex a nikto sa s nimi nekamaráti. Potom s vami visia ako cecek a postupne to lezie na nervy. Inak ten parazit môjho chlapa mu vtĺka do hlavy, že by preňho bolo vhodné, aby býval sám. Myslím skôr, že to chce ten parazit. Môj to nechce, kto by mu pral, varil a zbieral po ňom obaly z čokolády po zemi?

Ten jeho tu zase sedí. Škrípem zubami, už len keď vojde. Všade bol a všetko videl minimalne 2x. Vždy je proti všetkému. Akonáhe poviete A on povie D. Proste len preto. Hovno sa vyzná, ale tvári sa, že je nepochopený génius a minimálne Einstein. Niečo nie je ok, ak ja ako východoeurópan mu zaplatím drink. Lakomý je jak Holanďan. Keď k nám príde, vodka ubúda dramatickým tempom, vždy, keď si ide akože vziat servítku do kuchyne. Vyžiera nás a potom grgá v izbe a príde mu to strašne vtipné keď mu poviem, že je prasa a nech prestane. Dont get me wrong, aj ja som pred kamarátmi prdela, ale asoň som si zachovala dekórum a prdela iba vtedy, keď aj ony.

V Prahe bol naj frajer, aj keď si nevedel prečítať ani názvy zastávok. A keďže sme boli u mojich kamošov a naozaj nerada nechávam ľudi, čo sú natoľko zlatí a ubytujú nás, čakať, tak som ich hnala jak zduté kozy. Ale on má rád spontánosť a neplánovanie. Hlavne, keď nás obklopujú na hlaváku feťáci, on máva iphonom a kecá po nemecky a vyzerá ako chodiaca obeť. Inak frajerke doneisol ako darček Študentskú pečať za asi 2€.

Vreckový Herkules, hipsterský účes, americký úsmev, 2 hodiny denne v kúpelni. Jedlo za 100 kc za mu zdá drahé a aj hot dog za 60kc na hrane. Ponúkne, že kupi drink za 4e, dám mu 10 a zbytok si nechá.

Študuje, má času ako na kostole a musím si vypočuť kecy, aká som nudná keď príde cez pracovný deň o polnoci, či nejdeme von. A neštuduje jadrovú fyziku, ale dá vám pocit, že je minimálne neurochirurg. Argument, že ja viem, aké to je písať bakalárku neakceptuje, veď ju mám iba z dedinskej uni.

Uź nie som slušná a na drzovku mu hovorím, že ma nezaujíma a môj chlap je smutný, že deti sa hádajú.

http://www.youtube.com/watch?v=BkBe8Nz4dds

Posted in Uncategorized | 4 Comments