General truth?

Napadlo ma, neviem prečo, zistenie z mojich vzťahov. Keď chlap začne chodiť do posilky a brať všelijaké kreatíny, zajebe mu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozídete. Poznáte to? Stalo sa to aj mojej kamoške (támu aspoň pri rozchode rozstrihala jeho drahé flipflopy a napísala mu na drahý sveter fixkou “kokot” a vypojila mu telku a internet a on sa potom dva dni snažil dovolať na zákaznicky servis aby nahlásil poruchu).

To sa stalo môjmu ex, proste mu preskočilo. Začalo to nenápadným…”navarila by si mi mäso? Potrebujem bielkoviny, aby mi rástli svaly.” A trtkaním sekretárok na poschodí firmy to skončilo. Medzitým boli telefonovania nejakých asistentiek o 21:00 k nám domov, čo som unbeeindruckt ignorovala, čo ho asi sralo ešte viac, lebo žiarlivosť je emócia, ktorú chvalabohu vôbec nepocitujem. Neviem, či je to dobre alebo zle. Ľutujem iba ten mixér, matrac a práčku, čo som ta musela nechať.

Podobne ako keď baba prestane brať antikoncepciu a zrazu sa s frajerom začnú hádať. Vraj mu začne inak voňať a už si neprídu sexy. Poznám viac párov, ktoré sa takto rozišli. Keď nad tým uvažujem, moje problémy s ex začali tiež tak nejak podobne. Hormóny a chémia. Apropo chémia. Môj muž sa rozhodol kúpať, pretože zlomil úchytku na sprche a ľahšie ako ju opraviť, je ju ignorovať a chcel si urobiť penový kúpeľ. Máme síce v kúpeľni penu, ale to by musel hľadať. Takźe urobil koktejl z môjho pivonkového sprchového gélu a francúzskeho šampónu s jasmínom. A to sa vyplatí. Ale radšej už kupujem menej, lebo človek nikdy nevie kedy o niečo príde a keďže ja som tu sama ako prst, nemôžem sa dramaticky sťahovať s autom tak, že zavolám mojich kamarátov (mali by to ďaleko) a za pukotu zlomeného srdca naložím svoje imanie do auta a odfrčím vpred lepšej budúcnosti. Ja si budem môcť akurát zbaliť svojich pár slivák a táhnout MHD.

Zatiaľ to ale tak nevyzerá, lebo sme boli na ďalšej dedinskej párty a priniesla som vodku Stalinove slzy, ktorá mala výbornú odozvu, až takú, že sme plakali po nej spolu so Stalinom. A inak môj chlap mi povedal, že vidí ako flirtujem s jeho kamošom. Nevedela som, že som tak obvious.

A TERAZ MUZIKA MOJHO BOYFRIENDA:

Advertisements
Posted in Uncategorized | 1 Comment

Štrajk

Ako každý pracujúci človek sa teším iba na víkendy a štátne sviatky. Inak je to rutina, že by jeden blil a dni sa podobajú ako vajce vajcu. Ešteže mám peniaze a môžem aspoň nakupovať online, lebo inak  by som sa unudila. To, čo si kúpim, mi väčšinou nesedí, lebo som na to moc tlstá. Ale nie o tom. Včera bola výnimka, štrajkovala mhd. Takže mi cesta netrvala pol hodinu, ale asi 2. A ja som minimálne tak dôležitá ako Obama, pretože bez asistentky z Ostblocku sa kancel nezaobíde (lebo veď nemecká sekretárka kávu variť nebude, to je jasná vec) a nemohla som zostať doma. Nakoniec samozrejme ani pes po mne neštekol a ja som si čitala noviny, ale ten pocit, že bez vás to nejde, je na nezaplatenie. Je to podobné ako pocit, keď vyštuduje slovenskú VŠ a veríte, že ten titul vám na niečo bude.

Ja trávim pracovnú dobu brouzdaním na Sashe.sk, kde si frustrované maminky na materskej nechávajú priestor pre svoje fantázie a popri tom som na Badoo. Inak viete aký je problém nájsť na badoo Nemca? Samí Turci.

Každopádne, môj chlap ma išiel vyzdvihnúť z vlakovej zastávky. Poznáte to, dlhý deň, chýbate si už od rána, nedokážete myslieť na nič iné, iba na to ako budete spolu v objatí, stojíte na peróne medzi špakmi a obalmi od žuvačiek (plechovky od piva sa tu nepovaľujú, lebo sú zálohované) a vaše vlasy vejú vo vetre a osvetľujú ich iba červené zore a v tom príde on na svojom nablýskanom bouráku. Áno, presne takto by sa to odohrávalo. Keby ma neprišiel čakať na inú stanicu. Pretože môj chlap zásadne nepočúva a nečíta. Zima jak v ruskom filme, jeden vlak neprišiel, druhý išiel neskoro a ja som mala presne vyrátané, kedy prídem domov aby som stihla vycikať poslednú kávu. No môj plán sa začal rúcať ako domček z karát. Každý krok po schodoch bol pre mňa utrpenie a kým som sa s plným mechúrom doplazila do auta, videla som všetkých svätých.  A on si ešte chcel dávať pusu a bla bla. Pri výstupe z auta som sťa laň vbehla do bytu, zažila ten vyprázdňujúci pocit a zistila, že zas minul toaleťák a nedal tam nový. Akože do prdele, ako tie ženy dokážu byť celý život vydaté? To, že neumýva záchod, lebo veď je čistý (lebo ho asi umývam ja, neee) ma serie len mierne. Ale to, že sa ma po dvoch mesiacoch spýta, kde máme v kuchyni smetiak, je fakt na päsť.

Zrkadlo, ktoré vzal z bytu mŕtvej pani je na zemi už dva mesiace a myslím, že na stenu nepôjde. Pretože sme v Nemecku a tu je Ordnung a vŕtať sa môže do 19:00, čo sa nedá stihnúť ak človek pracuje alebo v sobotu od 09:00 do 13:00, čo sa nedá stihnúť, keď človek chlastá a ide na párty deň predtým.

Aby som trochu získala work.life balance začala som to, čo sa nemecky povie basteln. Také skladanie, maľovanie a tak. Vyzerá to ako keď to robí retardované decko, je to mrte drahé, ale som potom taká nejaká…znesiteľnejšia. To si všimol aj môj chlap a vždy, keď urobí nejakú k…..inu, čo je priemerne 7x za večer, ma objíme a povie, že mám ísť basteln, že ma to upokojí. Čo ma vytočí ešte viac, pretože viem, že sa ma iba chce zbaviť aby mal kľud. Tak sa nám v byte kopia pomaľované flaše od mlieka do ktorých presýpam cukor a kakao a srdce mi pritom plače, pretože sú tiež zálohované na 15centov a ja ich nemôžem vrátiť. To Nemecko vôbec nie je naklonené umelecky založeným osobám.

Včera sme oslávili s chlapom rok. kto by to bol povedal, že z Badoo aférky sa vyvinie bývanie. Ako odmena bude výročná fajka. Happy Endy existujú …som počula.

 

Posted in Uncategorized | 7 Comments

O ničom

Neviem, ako je to na Slovensku, no tu ma serie počasie. Je divne teplo, sa cítim ako žena v prechode, teda myslím, že asi tak sa cíti. A som aj rovnako nevrlá. Tu sú fašiangy, kde sa Nemci organizovane bavia pár dní v roku, obliekajú sa do kostýmov, chlastajú a grcajú a proste organizovane boria pravidlá. Myslím, že v stredu bude koniec a potom pôjdeme zase robiť Arrrrrbeit s tým krásnym R aké vedel povedať iba Adolf. Chlap išiel oslavovať do svojej viesky a ja mám kľud. Tak to má byť pri spoločnom bývaní, či? Dajte mi nejaké tipy, ja som už vyšla z cviku, si nepamätám, ako som to mala ošéfované s mojím ex, láskou môjho života. No proste je tak teplo, že sa cítim ako spolobývajúci môjho ex na intráku, ktorý sa ráno vyzliekol do pol tela a sadol si za okno, nasadil slnečné okuliare, aby sa opálil cez sklo a vždy hľadal správny uhol, aby získla čo najviac vitamínu b.

Mmt, píšem pomaly, ma tu na badoo balí nejaký partyboy. Taký, čo má profilovku v kúpeľni pri zrkadle, Wicked vie, o čom hovorím.

Inou vecou, ktorá ma oné… hnevá. Chlap pozýva kamarátov. To mi až tak nevadí, až na to, že mnoho z nich sú jednoducho burani s nadváhou. keď to viem dopredu, vypadnem a mám kľud. Ale ma ničí to, že tu používajú záchod a všetko okolo toho. Okolo toho myslím kachličky, pretože nie sú schopní sa trafiť a vždy, keď prídem, vyzerá to tu ako na staničnom hajzli v Leopoldove. Neviem, kam mieri svojím lúčom, ale do misy to nie je. Aj tam som sa bál sadnúť si a musela som chodiť na toletu v pozícií zjázdárky na super g (mám odkukané z olympiády). Chlapi by si fakt mali sadať pri čúraní. Akože som si sľúbila, že budem tolerant girlfriend a nebudem dávať žiadne podmienky, ale kurva musí to po nich  vyzerať ako keby cez obývačku prešla potulná grupa? Na druhej strane, čo sa čudujem. Na intráku som bývala s chlapmi, ktorí si voňali ponožky, či sa dajú ešte nosiť a vyberali ich z kopy kusov všelijakého oblečenia. Niektoré z tých ponožiek sa dali aj zlomiť. Pot a pleseň dokážu vytvoriť lepšiu masu ako patex. To sú tie krásne spomienky na intrák, ktoré by som v Nemecku nemala, pretože tu bývajú ľudia na izbe sami. Akože to už čo je, že bývať ako človek…To by som neprežila.

Ja si dám vaňu, nafarbím si hádam vlasy, lebo ich mám odrastené ako žena z cigánskej osady a hádam sa aj oholím. A môžem zjesť jarnú cibuľku, pretože dnes nebude nič.

http://www.youtube.com/watch?v=MwpMEbgC7DA

Posted in Uncategorized | 7 Comments

Trying to go on

Tak svet sa nezastavil a život ide ďalej. Aj keď je ťažko si pripustiť, že osoba, ktorá vám chýba, chýba naozaj iba vám a blízkym a ostatní idú ďalej. Od začiatku roku som to mala busy, pretože chlap sa rozhýbal a stalo sa to, čo som neverila. Nasťahovali sme sa spolu. OK? práve teraz tu do mňa pindá, že na linke je zhnitý pomaranč. Mimochodom, je jeho, skúšam mu prakticky ukázať, že nie som jeho mama a jeho veci upratovať nebudem. Uvidíme za ako dlho tu začne niečo loziť. Už u nás prespávajú jeho kamaráti, ja žiadnych nemám. Teda mám, ale iba virtuálne. Stretávať sa s reálnymi ľuďmi je pre mňa otrava, keďže môj job je ako call centrum a stále musím s niekým kvákať. Keďže už s ním bývam, asi nebudú žiadne sexuálne eskapády s nejakými milencami, aj keď sa mi ozývajú dvaja(jeden miluje veľké kozy, asi preto sa mi ozýva v týždenných intervaloch, ale z tohto mračna zrejme nezaprší), z toho jeden by fakt stál za hriech a možno nejakú tú tichú výčitku. Možno aj hlasnú, aj keď v jednom vzťahu som dokázala vytĺcť z mojej nevery kabelku a presvedčiť ho, že je to jeho vina. Vášnivé noci sú preč, odkdy spolu bydlíme, tak už spolu nespíme:-) Teraz tapetujeme, maľujeme, plánujeme dovolenku, na ktorú nepôjdeme a tak ďalej. Nevynáša smeti a očakáva, že bude mať servis, niečo ako slovenský muž. Ale nechá sa trénovať. Ale zachránil ma pri maľovaní lebo inak by mi predošlý byt neprevzali, namaľovala som ho otrasne, ale to tak vyzerá, keď do toho majiteľ neinvestuje ani cent a ja mám za vlastné prachy rekoštruovať a robiť zázraky. Nasrať. Tým mi dokázal, že je manuálne zručný (čo sa týka sexu, to už viem, teraz ešte aj v domácnosti, no jackpot som vyhrala). Na nič nemáme prachy, gauč máme z bytu, kde predtým zomrela nejaká babka, ale je zadarmo, no neber to. Ešte aj smetiak som kúpila použitý a stretli sme sa pri predaji ako feťaci na Bahnhof Zoo až na to, že to bola zastávka na dedine pri podchode.

Soboty trávime v Ikei, ktorá je 30kmďaleko a samozrejme sa do nej dá ísť iba v sobotu,lebo v nedeľu je svätý deň, tak sa všetci musia pozabíjať a vynervovať v sobotu. Ja poviem, že ideme do Ikei a môj chlap odpovie “fucking nooooo”.

Inak pozerám Vanderpump rules, mega stupidita, ale vychutnávam si to, pretože nemám work life balance. Moja práca je na piču a som z nej frustrovaná, kto nie je , nech sa prihlási. občasne chlastám, húlim, priberám a chudnem a chystám sa do Berlína. Píšte blogy, chcem si cez vás kompenzovať svoj nudný život.

Eliza, I feel your pain. Bývame pri letisku, takže už presne viem, kedy letí mašina do Bruselu a či má lietadlo z Barcelony meškanie. Keďźe som si už niekoho ulovila, pustnem ako Tom Hanksv Stroskotancovi. Len sa nerozprávam s loptou. Chlpatiem a nemám skriňu a práčku. A začínajú mi dochádzať čisté nohavičky. Minule som si chcela obliecť rifle a vypadli z nich použité. Smutné bolo, že v druhej nohavici som našla ďalšie.

Posted in Uncategorized | 7 Comments

Week before Christmas

Tak som polosirota. Padlo to na týždeň pred Vianocami, aby sme ich mali tak správne emotívne a pár dní po mojich narodeninách. Poviem vám, umieranie nie je sranda a to som to ani nezažila. Odtrpela si to moja rodina, lebo ja si válam šunky v cudzine. No proste každý si musíme niečo vyčítať. No a samozrejme by som to nebola ja, keby som zase niečo nepoplietla. Naše mesto zas nie je také malé ako sa tvárim a cmiterov tu máme požehnane. Nejak som sa predtým nad takýmito vecami nikdy nezamýšľala, takže keď sa ma priateľ spýtal kam má poslať veniec, povedala som mu zlý cintorín. Môj otec by sa na mne dobre bavil a myslím, že sa aj bavil. Nosiči vencov sú inak flexibilnejší ako pizza. V noci som písala email, že je potreba odniesť veniec na druhý koniec mesta a ani som neverila, že si to niekto prečíta. Ale na ďalší deň tam fakt udýchaný kuriér prišiel a stihol to. Ja som mu urevaná iba poďakovala, chudák ani dýško nedostal.

Ale pohreb bol pekný. Môj otec si vybral krásnu pesničku, pretože má super vkus. Ja ju síce nebudem môct počúvať polovicu života, lebo sa rozrevem, ale nevadí. Dokonca aj moja babka vyhlásila, že už bola na pohrebe na tomto mieste 3x ale takto plno ešte nebolo a že ani farár nekvákal blbosti a povedal iba nutné minimum.

Samozrejme, nejaké to spoločenské faux pas sa vždy utne. Prečo by sa ma tam nepýtali na pohrebe ľudia, čo ich nevidím ako je rok dlhý a som za to rada, kedy budem mať deti a či plánujem svadbu. Pri východe z krematória je to ten najlepší moment. Dúfam, že si to dlho nezopakujem.

Posted in Uncategorized | 5 Comments

The end

Môj otec práve prehráva svoj boj o život a tak nepokladám za vhodné čokoľvek písať. Som len nekonečne smutná a stratená a plná výčitiek, že mu nedokážem pomôcť a ani uľaviť. Ale blogy čítam

Posted in Uncategorized | 7 Comments

Mamka Pôstková

Podľa čoho sa da dedukovať velkosť…ak má chlap malé ruky, bude mať aj malého vtáka (nie je odo mňa, ale celkom sedí). Je to pre ženy nefér, lebo muži na ženách tie kozy vidia.

Nemám rada polohu hore, lebo pri tom nič necítim, namakám sa a visia mi faldy z brucha. A  mňa to nebaví, mam rozheganú posteľ a bojím sa, že sa zlomí a potom by som to musela rozmontovat a vyhodiť a  to sa tu musí zavolať kontajner a to stojí aj 50€. Uznajte, to si radšej niečo kúpim.

Koncert v sobotu: tak sme sa dotrepali na koncert v nejakom hrdzavom vagóne v priemyslovom areále. Bola zima jak v ruskom filme a miesto ako vo vagóne keď cestujete pred Vianocami z Bratislavy do Kysaku s vysokoškolákmi oboru masmediálna komunikácia alebo sociálne práca. Presne to, čo neznášam. Nejaká kapela, čo hrala sama pre seba, ako keby mačku na streche týrali, 10 minútové pesničky, kde akoze iba inštrumentálne hrali a nespievali (toto si môže dovoliť Mozart, ale nie dedinská kapela). Ja som sa išla 4x za 20 min. vyčúrať na toi toi, pretože to prostredie bolo príjemnejšie. A inak testosterón party… 30 chlapov a 6 dievčat. Strašne hlasné to bolo (ešte ja pán kapelník povedal, že to bolo asi moc). Všetci tam stáli s pivom v ruke a iba sa tak hýbali zo strany na stranu a tvrdili, že “voll geile musik”.

“Voll cool” mi hovoril drahého kamarát, inak taký strašne pekný, čo by si podľa mňa zasunul, lebo ma furt ošmatáva, len je nezamestnaný a ma dlhé vlasy (mne to príde asexuálne)a furt hulí, ale pekný xsicht. Napoly filipínec (takého som ešte nemala), len sa ma furt pýtal, že welche musik magst du? Ja som odpovedala, že Britney Spears, lebo Pink je moc intelektuálna. Ale pochopil chlapec, má u mňa bod. No potom klesol do mínusu, lebo si predomnou stále odgrgával. Potom nás oboch objal a povedal, že sa spolu strašne hodíme a popri tom mi jeho ruka liezla na prdel.

Inak tá sorta chlapov tam – bývajú tiež často u rodičov, sú nezamestnaní a to sú to inžinieri, lebo citujem “nebudú brať job, o ktorom nie sú presvedčení”. To stratené v preklade znamená, že nie su donutení.

Mimochodom stále hľadáme byt. Kritérium –  normálna poloha, nech sa netrepem na zastávku pešo 20 min a 2 izby (separátne, u mňa kuchyna s izbou nie je samostatná miestnosť), kde je normálne kúrenie ako na Slovensku (zlaté Slovensko) – plyn alebo niečo podobné. Nie kachle, čo som tu videla normálne pri bytoch za 800€ mesačne. To by na Slovensku ani v Hornej Maríkovej neponúkali.  Nie som žiadna mamka Pôstková.

 
Aside | Posted on by | 4 Comments