What the…?

Ešte sme neprekročili rizikové obdobie 3 mesiacov vo vzťahu (ako v tehotenstve, viete) ale obaja sme si povedali, že máme pocit, že sme spolu už milión rokov. Asi aj práve preto tento pocit dôvernosti dáva môjmu drahému právo chovať sa ako ignorantský západonemecký chlap. Je síce lichotivé, že všetky aktivity, ktoré plánuje, plánuje so mnou a namiesto “ja” používa slovo “my”. Ale bolo by fajn, keby o tých veciach, ktoré plánuje urobiť aj povedal. V piatok povedal, že ideme na párty do Tübingenu. To je také nemecké San Francisco. Hippie mesto študentov, kde neplatia žiadne pravidlá. Žiadne Ordnung, Sauberkeit, Disziplin. Tu ľudia dokonca prejdú na červenú a čistá anarchia…niektoré pekárne sú otvorené aj v nedeľu pred obedom – Himmelherrgott.

Keď vám chlap povie, že ideme na party, ja sa ako žena celkom vyfiknem. Dám si top, v ktorom ho pozdravia moje kozy, upnuté rifle, pri ktorých si musím ľahnúť aby som ich zapla, lebo vtedy môj sadlový fald pretečie na boky a ja zapnem zips, zmaľujem sa jak ruská šlapka, urobím si mihálnice, čo majú asi 2 kg a keď spolu stojíme pri bare, šmátram mu rukou v rozkroku, lebo aj tak si všetci myslia, že sa volám Oxana a on si ma kúpil na nete ako ruskú nevestu na http://www.sexyrussiansecretaries.com.

Že to ale nebude takto, som zistila vtedy, keď mi povedal, že mám dať do auta stan. WTF…stan. Keď som sa spýtala, že načo, tak na mňa pozrel, že či som jebnutá, veď je predsa jasné, že budeme chrápať v nejakej hipisáckej komúne s ľuďmi, čo používajú spoločné WC(ako upgrade bola Toi Toika, ktorá sa upchala) a chodia bosí. Toto mi pripadalo super, keď som mala 22. Ale keď som si predstavila, ako sa mi vagína zaparí v mojich rifliach, keď budem spať v spacáku, pri dunení tragickej techno hudby, ktorú zhulení rádoby alternatívni pohoďáci budú považovať za cool, mrákoty ma obišli.

Konečne je trochu leto. Legendárne nemecké leto, ktoré bude trvať dva týždne a dva mesiace naň ľudia budú spomínať. Nemci v lete vybehnú do parkov (je jedno aká je tá tráva mokrá a všetci hromadne dostanú vlka). A áno, aj Nemci nosia sandále a ponozky. aspon nie som homesick.

Ale aj keď je už teplo, ešte nie sú v noci trópy ako na Slovensku. Tübingen je celkom vysoko a nie som žiaden Messner, ale viem, že kde sú hory, tam je zima. Preto som sa ho po nadávaní po slovensky neskôr spýtala, či si myslí, že pre dve osoby (jedna vysoká – on, druhá vyžratá – ja) stačí jeden spacák…Popindal si, že robím stres a zabalil dve deky. Jedna z nich bola iba malá na nohy, ale to zistil samozrejme až v spacáku v zime, lebo nieee, pán veľkomožný nemusí nič kontrolovať :-).

Chceli sme vyraziť o 17.00, o 18.30 sme ešte chrápali po sexe v posteli. Potom sme museli vyzdvihnúť jeho kamaráta, ktorý mi stále čumel na kozy… nevedela som, že sa to dá dva dni v kuse. Ale aby som si náhodou nemyslela, že som atraktívna, pri každej možnej príležitosti si predomnou grgol. Na druhej strane, kamaráti môjho drahého sa ožrali tak, že predomnou prdeli.

Pokračovanie neskôr.

Advertisements
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s