Alkohol je metla mňa

Ako si tak čítam tento blog od Waking Vision, tak som sa musela smiať. Ako spomína chodenie domov v tričku v 13° tak presne viem o čom hovorí. Teda aspoň myslím, ale nepamätám si.. Len viem, že som v Berlíne išla v marci na diskotéku do Kina International (ppc retro interiér), čo je ozajstné kino kúsok od Alexanderplatzu vo východnej časti a občas ho vnútri prestavajú a je z neho diskotéka. No a raz keď som tam išla, som sa ožrala ako dobytok a zaspala na dlážke. Síce som sa dohodla s kamarátom, že na mňa dá pozor, ale ako to už býva, stratila som sa mu. Hovoril, že mi volal, ale ja som mu do telefónu vynadala, že je kretén (neviem prečo, taký pekný chlapec to je) a položila som mu to. Keď som sa dohádala s ochrankárom, ktorý nechcel pochopiť, že spať na podlahe je perfectly fine, povedala som si, že na takej trápnej akcii nebudem a išla som do šatne pre bundu. Ale samozrejme som nemohla nájsť lístok. A proste šatniar nechápal môj opis – čierna bunda (totálne natvrdlý, šak je to jasné, nééé) a nechcel mi dovoliť, aby som si ju medzi asi 300 bundami našla sama. Bola som presvedčená, že som mu dala lístok s číslom. Ale on debil mi ho stále vracal. Asi na 5x už na mňa nareval “prestaň mi dávať vizitku od svojho zubára”:-) Tak som si povedala, že som dáma a od sedláka sa urážať nenechám a pobrala som sa v tieločku v marci domov. Chvalabohu ma videla moja spolubydla, ktorá sa ma spýtala, že kam akože takto idem. Ja že domov a vy idete so mnou, lebo tu sú iba kreténi a potom ma jedne z kamarátov odel do svojej bundy. Nasadla som do taxiku a zobudila som sa ráno v byte. Všetky veci vyzlečené po celom byte, mohli ste sledovať moju trajektóriu, bola som na sedačka na wc. A dvere na izbe boli otvorené, asi spolubydla sledovala, či dýcham. Ja šikovná som ale nestratila iba bundu ale aj sveter. A rozhodla som sa, že veci dostanem naspäť. Splašila som kamaráta, ktorému som v noci vynadala do kreténov a on sa na mne tak udrbával, že proste so mnou ísť musel. Došli sme do kina a ono ejhle – svine ho prestavali a bolo z neho zase kino. Nie že by som si niečo z interiéru pamätala, iba svoje tenisky ako som sa na ne dívala zhora, ale nemala som ani len šajnu v akej miestnosti som sa nachádzala. Tak sme prišli na pani za kasou a opísala som jej moju story. To, že som bola opitá a nič si nepamätám, som vynechala. Povedala som, že som sa strašne ponáhľala a že veď to sa stáva, že niekto odíde bez bundy. Ona na to, že to sa teda nestáva a ja som sa cítila malá ako špendlíková hlavička a to som vlastne alkoholom podporila nemeckú ekonomiku. Ale klamala, lebo ma vzala do miestnosti strát a nálezov a poviem vám, moja bunda bola to najmenej. Aj spodné prádlo a topánky som videla. Neviem ako niekto odíde bez topánky.

Advertisements
This entry was posted in Uncategorized. Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s